Vojnový cintorín Stakčín I sa nachádza na miernom návrší zvanom Panská Hora. Miesto posledného odpočinku tu našlo 960 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 6621 m². Postupne splynul s obecným cintorínom. Pozostáva z 590 vojnových hrobov, z ktorých je 569 jednotlivých, 3 spoločné a 18 hromadných. Známych podľa mien je 495 rakúsko-uhorských a 37 ruských vojakov. Neznámych je 428 vojakov. Vojnový cintorín vznikol v roku 1914 – 1915. Konečnú úpravu dostal v roku 1917. V roku 1917 bol počet pochovaných vojakov 918. Pravdepodobne sa tu pochovávalo i po roku 1917. Na vojnovom cintoríne sa taktiež nachádza hrob označený krížom s ceduľkou, ktorá informuje, že v hrobe je pochovaný lodný kapitán Ladislav Stach . Hrob bol zriadený v roku 1921. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Stakčíne a údržbu hrobov stakčínsky legionár Vasiľ Minčič. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne. Hroby sú usporiadané v 34 radoch a pôvodne boli označené drevnými krížmi. V prvých 25 radoch sú pochovaní vojaci v samostatných hroboch. Tu boli pochovávaní predovšetkým vojaci, ktorí zomierali v poľnej nemocnici 1/8 zriadenej na neďalekej parnej píle. V ďalších radoch sú pochovaní vojaci predovšetkým v hromadných hroboch. Najviac ich je pochovaných v 33 rade, kde v dvoch hromadných hroboch je uložených 88 ostatkov vojakov. V týchto hroboch sú pochovaní vojaci, ktorí boli exhumovaní z cintorína, ktorý sa nachádzal v miestnej časti zvanej Vuľchovec a z hrobov roztrúsených po okolí Stakčína. Za 1. ČSR bol na hrobe č. 509 (Ján Kušniar z Veľkého Lomu) postavený malý betónový pomníček a na hrobe Ladislava Stacha, syna tunajšieho správcu lesov,, bol osadený liatinový železný kríž. Medzi jednotlivými hrobmi a hromadnými hrobmi bol osadený pomník s maďarským textom: „A hazaert 1914 – 1918“ (Za vlasť 1914 – 1918). Tento text bol za 1. ČSR nahradený textom: „Pamiatke padlým 1914 – 1918“. Vstup na cintorín tvorilo schodisko so vstupnou drevenou bránou a maďarským textom: „1914 – 1918. A világháboruban elesett hos katonák temetoje“ (Vojenský cintorín padlým vo svetovej vojne). Pôvodne bol ohradený dreveným plotom a výsadbou borievky a smrekov. Okolo pomníka a hromadných hrobov bola vysadená skupina smutných vŕb. Stakčínsky vojnový cintorín bol najvýznamnejším v okrese Snina v období 1. ČSR. Každoročne vždy 1. mája sa na cintoríne konali celookresné spomienkové slávnosti venované padlým vojakom. Pri tejto príležitosti vzlietol nad cintorínom dvojplošník, z ktorého bol zhodený veniec na centrálny pomník. Nasledovali slávnostné príhovory a vojenské salvy. Cintorín bol udržiavaný prakticky bez prestania, čo súviselo s tým, že sa vedľa neho v roku 1933 zriadil obecný cintorín. V období socializmu bol vymenený drevený plot za železný a obdobne bola vymenená i vstupná drevená bránka za železnú. Po roku 1989 boli hroby na cintoríne splanírované a začalo sa uvažovať o jeho zrušení a premene na občiansky cintorín. V súčasnosti sú posledné hroby už ťažko identifikovateľné v teréne. Väčšia časť pôvodného vojenského cintorína je oplotená, aby sa zabránilo jeho postupnej likvidácii. Pomník a vstupná bránka stoja dodnes. Na cintoríne ešte aj dnes nájdeme pozostatok z náhrobného kameňa vojaka Kušniara a jeden, dnes už slabo udržiavaný, hrob, kde je pochovaný lodný kapitán Stach. Areál cintorína je pravidelne vykášaný. V roku 2009 boli na cintoríne umiestnené drevené kríže na hroboch vojakov Jána Kušniara a Jána Vaculika a osadený informačný panel.