Cintorín v Trenčíne – Zábrani založila rakúsko-uhorská armáda pravdepodobne v máji roku 1915, keď mesto nesúhlasilo s pochovávaním vojakov na mestskom cintoríne z dôvodu možného prenosu rôznych infekcii na obyvateľov mesta. Na cintoríne boli do roku 1918 pochovávaní vojaci, ktorí skonali vo vojenskej nemocnici v Trenčíne, kde boli sústredení najmä vojaci nakazení rôznymi infekčnými chorobami, ale aj zranení priamo z frontu. Aby sa prípadná infekcia nerozšírila medzi civilné obyvateľstvo, po dohode s armádou boli zosnulí pochovávaní mimo mesta. Na vojnovom cintoríne v Trenčíne – v Zábrani na ploche asi 8 tisíc m2, ktorého majiteľom je MO SR, je pochovaných 771 vojakov, 338 vojakov českej a slovenskej národnosti, 24 Talianov, 112 Maďarov, 4 Nemci, 54 Poliakov, 11 Rakúšanov, 122 Rumunov, 86 Rusov, 17 Turkov a 3 neznámi. 17 moslimských hrobov vyniká v dispozícii cintorína, pretože sú podľa moslimských tradícií orientované smerom na východ a moslimovia museli byť pochovaní do 24 hodín po úmrtí. Starostlivosť o cintorín je minimálna a spočíva v podstate iba pokosením trávy medzi hrobmi. Vojnový cintorín v Trenčíne – Zábrani je jediným vojnovým cintorínom na území Slovenska, ktorý nie je prístupný verejnosti a to z toho dôvodu, že v jeho tesnej blízkosti sa nachádzajú muničné sklady.