Obec Kolonica leží v ublianskej doline 7 km juhovýchodne od obce Stakčín v nadmorskej výške 361 m n. m.. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1548. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1910 mala Kolonica pred vypuknutím vojny 516 obyvateľov. I keď obec neleží na hlavnej komunikácii Ruské sedlo – Humenné, pocítila dopady vojenských operácii takmer okamžite po vypuknutí prvej svetovej vojny. Po tom, ako ruské vojská dňa 23. novembra 1914 odrazili rakúsko-uhorský protiútok v sedle Karcaba, rakúsko-uhorské vojská sa presunuli v smere Ubľa – Stakčín cez Kolonicu. V jej okolí došlo k viacerým bojom dňa 25. novembra 1915. Vojnový cintorín v Kolonici sa nachádza v severovýchodnej časti obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 33 vojakov. V období zriadenia bol samostatným cintorínom o výmere 189 m² (21 x 9 m). Postupne splynul s obecným cintorínom. Pozostáva z 30 vojnových hrobov, z ktorých je 27 hrobov jednotlivých a 3 hroby spoločné. Pôvodne pozostával z 25 hrobov (22 jednotlivých hrobov a 3 spoločné hroby). V rámci obce sa nachádzali ďalšie tri samostatné vojnové hroby. Prvý sa nachádzal na dolnom konci obce na mieste zvanom „Kolo chresta“. Tu boli pochovaní v jednom hrobe rakúsko-uhorskí dôstojníci (dom. ppl. 22) – kapitán Ivan Koričanskij (34-ročný) a nadporučík Ivan Oslanij, ktorí zahynuli 25. 11. 1914. V strede obce „Kolo mlyna“ bol pochovaný civil – vojenský kočiš Antonín Neznámy (65-ročný), ktorý zahynul 26. 1. 1915. Na hornom konci obce na mieste zvanom „Salaganičova zahoroda“ boli v jednom hrobe pochovaní dvaja rakúsko-uhorskí vojaci (dom.ppl. 23) – Šavel Čorka a Andrea(s) Margisean, ktorí zahynuli 25. 11. 1914. Ostatky uvedených piatich obetí vojny boli v roku 1923 exhumované a prenesené na vojnový cintorín v Kolonici. Túto skutočnosť potvrdil aj Ing. Jozef Chomanič v roku 2009, ktorý si pamätá z rozprávania, že práve na ich záhrade boli pochovaní dvaja vojaci, ktorých preniesli na vojnový cintorín. Známych podľa mien je 5 rakúsko-uhorských vojakov. Neznámych je 28 vojakov, zrejme rakúsko-uhorských. Vojnový cintorín vznikol pravdepodobne v roku 1915. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Stakčíne. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Kolonici. Hroby sú usporiadané v dvoch radoch a pôvodne boli označené drevenými krížmi. Udržiavaný bol neprestajne, nakoľko splynul s obecným cintorínom. Z pôvodnej výsadby sa na cintoríne zachoval iba solitér smreka obyčajného. V súčasnosti sú hroby ťažko identifikovateľné v teréne. Cintorín je udržiavaný v rámci údržby obecného cintorína.